A reagovať by mala tiež samospráva. Nemala by sa ale riadiť len štatistikami o počte narodených detí v Bratislave, metodiky sa totiž menia a nie všetci tu majú trvalý pobyt. O mnohom vypovedá to, že 20 % žiadostí o umiestnenie dieťaťa do škôlky bolo zamietnutých. Veľa škôlok, ktoré Bratislava v 80. rokoch potrebovala, bolo predaných alebo v lepšom prípade prenajatých, keď v 90. rokoch prestali byť potrebnými. Teraz by sa v Bratislave zišli opäť.
Riaditeľka jednej z bratislavských základných škôl mi rozprávala o zážitku z prvého dňa tohto školského roka. Rodičia niektorých prvákov prišli do školy spolu s ich mladším súrodencom. Pýtali sa, či nepribudne aj škôlka, ktorá by im veľmi pomohla. Potrebujú ju, samozrejme, kvôli práci. A to je skúsenosť z centra mesta - nehovoríme o ďalších častiach Bratislavy, kde môže nedostatok miest v škôlkach predstavovať ešte väčší problém. Iste, dá sa argumentovať aj tým, že existujú súkromné škôlky, cirkevné škôlky či materské centrá. Tie si však nemôže dovoliť každý. Musíme si uvedomiť, že mladé rodiny čelia tlaku z dvoch strán. Kedže splácajú hypotéky, obaja rodičia musia chodiť do práce. Deti potrebujú niekde nechať a ak nie je miesto v mestskej škôlke, je tu ešte možnosť napríklad súkromnej škôlky. Tá však niečo stojí a zvyšuje náklady, ktoré su pri dvoch deťoch často na úrovni celého platu jedného z rodičov. Nehovoriac o slobodných rodičoch, ktorí sú v ešte náročnejšej situácii. Preto je treba hľadať riešenia. ktoré mladým rodinám a rodičom zjednodušia život.
Jednou z možností je návrh zákona o zabezpečení predškolskej starostlivosti, ktorý predkladá Miroslav Beblavý. Návrh reaguje na kritický nedostatok miest v predškolských zariadeniach garanciou miesta pre deti, ktorých rodičia oň prejavia záujem. Predložený návrh zákona predpokladá, že
"… zvýšené náklady na predškolskú starostlivosť, ktorú by garancia miesta v predškolskom zariadení obce stála, sa vyrieši navýšením výnosu podielových daní obce. Zákon o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve sa navrhuje upraviť tak, aby bol výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku príjmov rozpočtov obcí vo výške 70,3 %, čo zodpovedá výške účinnej do 31. decembra 2011."
S viacerými ľuďmi som sa už bavila o modeli, ktorý by škôlkam vedel pomôcť a zároveň by veľmi nezaťažil rozpočet mesta. Mesto by mohlo nájsť zopár budov, ktoré by škôlkam - po menších zásahoch - vyhovovali. Tieto budovy by sa poskytli záujemcom na niekoľko rokov do prenájmu za symbolickú cenu a zároveň by sa zafixoval strop výšky "školného". Vytvorila by sa tak mestsko-súkromná škôlka, ktorá by mohla byť prístupná pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť súkromnú. O tom, čo je treba urobiť, keď má niekto záujem zriadiť škôlku, hovorí zákon 596/2003 paragraf 15. Rada sa o tomto modeli, aj o akomkoľvek inom nápade, porozprávam s kýmkoľvek, kto by chcel škôlku založiť.
Malo by byť úplným štandardom, aby si rodičia mohli vybrať škôlku pre svoje deti v akejkoľvek mestskej časti - či už chcú, aby ich deti chodili do škôlky v mieste bydliska, alebo si budú istejší, ak budú navštevovať škôlku neďaleko miesta ich zamestnania. Rovnako považujem za úplne normálne, aby si tiež mohli vybrať, do akého typu školky svoje dieťa umiestnia.
Škôlky pre nás predstavujú aktuálny a akútny problém, ktorý by mal byť úplne prirodzene aj agendou primátora mesta. Jeho riešenie pritom nie je zložité a nepredstaviteľné. Práve naopak - budem rada ak si ho tu prečítate.
Moje deti, filmári, spolu s priateľmi natočili krátke video o mojej kandidatúre. Pozrite si ho tu.
